Bremeno sŕdc
BREMENO SŔDC
Z dievčatka žena dospelá
sa z ničoho nič stala.
Keby to bolo podľa mňa,
dodnes by som to odkladala.
Nevedieť, čo je život,
neviesť s nim večné boje
a hlavne nikdy nenosiť
v pamäti meno tvoje.
Ach, bolo by to krásne,
vrátiť sa do tých čias,
keď som ťa nepoznala,
nevidela ťa smiať.
Tá láska, ktorú ku mne cítiš,
dosť zvláštna sa mi zdá.
Inak sa správa chlapec,
ktorému dievča srdce dá.
Nevyčítam ti ale nič,
sama sa v sebe nevyznám.
A prepáč, že to poviem:
netuším, či ťa rada mám.
A tak sme vlastne dvaja,
dvaja, čo žijú iba tak,
spútaní v čudnom vzťahu,
zároveň voľní ako vták.
Bola som ešte dievčatko,
už vtedy hľadali ju mnohí...
A tak som po nej siahla tiež.
No láska, ľudia, bolí!
Z dievčatka žena dospelá
sa z ničoho nič stala.
Keby to bolo podľa mňa,
dodnes by som to odkladala.
