ČAS NIE SÚ HODINY
ČAS NIE SÚ HODINY
Raz možno zastaví sa od únavy
ručička v starých hodinách.
Nezhladia sa však vrásky v tvári,
tie ďalej vrýva krutý čas.
Ráno sa letmo pozrieš do zrkadla,
škerí sa z neho sivý vlas.
Preklínaš blázna s jeho vetou:
Veď nemožné je vidieť čas!
Do náručia nám náhle vbehne vnúčik
s knižkou od Pavla Dobšinského.
Pred ním je celý krásny život,
zatiaĺ čo nám len kvapká z neho.
Už vieme, že čas nikdy nezastal,
veď prežili sme toho dosť.
Aj keď nám zobral krásnu tvár,
Zostali spomienky na mladosť.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.