Balada o detskej duši I
BALADA O DETSKEJ DUŠI I
Dieťaťu psíča umrelo,
tváričku slzy kropia.
"Mamka, ale ty zostaneš?!",
oči mu nemo prosia.
"Mamka, aj ocko odišiel
do neba za psíkom?"
Klopiac oči sa zadúša
zúfalým nemým výkrikom.
Ako len povie dieťaťu,
že sa im zrútil svet,
že ocko žije niekde tu,
a predsa ho už niet.
Zranená detská duša
má siete na otázky...
No kde nájsť odpovede,
že bolo málo lásky?!
Že neušlo sa každému,
hlavne v poslednom rade
a nemajú ju, žiaľ, vôbec
ani na žiadnom sklade.
A dieťa rástlo bez nej...
(Čas svojim tempom kluše.)
No v jeho vnútri zostalo
niečo z tej detskej duše.
I dnes, už ako dospelý,
pre lásku šliape celý svet.
No či je prvý, či posledný,
lásky už niet, už niet!