MILAN RÚFUS
OPÝTALA SOM SA
Opýtala som sa
speváčikov z vŕby:
,,uštipla ma muška,
mamičku to svrbí.
Mne ochorie hlávka,
mama preto plače.
Keď ja bývam rada,
mama ešte radšej.
Mňa pošteklí tráva,
mamička sa smeje.
Tak čo sa to s tými
mamičkami deje?
Ja ostanem sama,
mama sa mi bojí.
Ako je to všetko,
vtáčikovia moji?"
POĎAKOVANIE ZA ZVIERATKÁ
Aj ony patria modlitbičke.
Veď si ich stvoril pred nami.
Skôr ako my Ti boli blízke
a nazval si ich menami.
Sú Tvojím darom.
Nuž i za ne
zaďakujeme nebesám.
Kto žije s nimi, ten je, Pane,
na tejto zemi menej sám.
A my to vieme, nepovieme.
Len im a iba pošušky.
Ako bratom im rozumieme,
keď hladkáme ich kožúšky.
Milan Rúfus
Rozhovor v parku so strážnym anjelom
„Anjeličku, môj strážničku,
sadnime si na lavičku.
Už ťa krídla asi bolia.
Lietaš so mnou dookola,
strážiš si ma, chrániš si ma...“
„Deti strážiť – to je drina.
Božie klbká nepokoja,
neposedia, nepostoja,
robia, ako radosť káže,
premôžu ňou všetky stráže.“
„Anjeliček múdry, biely,
už ti krídla oťaželi.
Sadnime si na lavičku,
zlož si ruky pod hlavičku,
pospi si!“
„A na tú chvíľu,
kým mi sníček vráti silu,
kto to vezme?“
Pán Boh z neba.
Bude strážiť mňa i teba.“