Úryvky
V spoločnosti existovala akási hierarchia,
nie síce jasne určená, ale predsa celé roky
platná. Prienik nežiaducich náhodných
prvkov bol vylúčený. Vybraná spoločnosť
združovala veľa zaujímavých ľudí,
príťažlivých, príjemných, dobre oblečených
mužov a ženy
, ale ako celok bola
vyprahnutá a jednotvárna ako Sahara
bez levov.
S prekážkami sa robia tri veci:
môžete ich preskočiť, obísť, alebo zatĺcť do zeme,
kým úplne nezmiznú z jej povrchu.
Odvaha je, keď sa bojíš,
a napriek tomu dotiahneš veci do konca.
Ak schmatneš pušku a nie si si istá, či je náboj na mieste,
radšej použi posúvač. Je lepšie oželieť jeden náboj,
ale mať istotu, ako stisnúť spúšť a zistiť, že sa nič nedeje.
Niekedy človek nedostane druhú šancu.
Keď majú blázni bláznivého vodcu,
sú všetci odsúdení k záhube.
... kryštály chladné a tvrdé, výkupné za blázna.
Lenže kto by vykúpil naspäť blázna?
Nech si vyprázdnil ktovie koľko vtáčich hniezd na mojej ceste,
sľubujem, že ťa nebudem biť.
Aký by to bol život, keby sme poznali len násilie,
zlosť a krutosť. Aké by to bolo, keby sme nikdy nepoznali lásku.
Ako dlho dokáže človek žiť mimo kruhu, skôr ako stratí
schopnosť milovať? Ako dlho pred touto stratou už nemá nijakú nádej?
Bolo to všetko o tom, ako v jednom okamžiku stroskotá dôvera.
Je ťažké vyhrabať sa z trosiek svojho sveta a naučiť sa znovu pohybovať v novom, ktorý
nikdy nemôže byť bezpečný ako ten starý.
Možno by bolo múdrejšie položiť si
otázku - ako môžu v blízkosti anjela
prežiť zuby a klepetá.
Anjel a jastrab nie sú vhodná
dvojica do postele.
Ale všetko je možné, dokonca
i jastrabí úsmev.
Keď sa môže anjel milovať
s jastrabom, menia sa prírodné zákony...
... Žena, ktorá sa nevedela pretvarovať, a muž,
ktorý našiel pravdu v liečivej sile lásky,
premenili bolesť na pokoj a mier.
Nárek
Och, môj domov! Tvoja múdrosť ďaleko prekonala
môj chabý rozum.
Zvíťazila som!
Som trikrát požehnaná!
Stále si bol so mnou,
čakal si, kým v tejto úrodnej pôde zapustíš korene
a začneš rásť.
Naučil si ma to.
A už sa nebudem báť pachu zmeny,
straty včerajška.
Na jeho ohorených zvyškoch
postavím dnešok!
A položím základy zajtrajška!
A nikdy viac nebudem ľutovať
pach popola vo vetre.
- ... neuznávate otroctvo.
- Samozrejme, že ho neuznávam. Je to ohavnosť.
- Ako potom môžete podporovať Konfederáciu?
- V Novom Anglicku päťročné deti pracujú v továrňach dvanásť hodín denne, šesť a pol dňa v týždni, a dostávajú za to pár pencí. Iba pár pencí! A vy aj tak podporujete vládu Spojených štátov, ktorá takéto zdieranie dopustí.
- To je iné. Tie deti nie sú otrokmi.
- Máte pravdu, nie sú. Ale priemysel a ekonomika severu závisia od lacnej pracovnej sily, takisto ako ekonomika juhu závisí od otrokov. Ani jedno nie je správne. A vy bojujete proti jednému zlu a druhé si nevšímate.
- Dobre viete, že otroctvo je horšie ako obyčajné vykorisťovanie.
- Áno.
- A predsa si nemyslíte, že stojí za to bojovať za dôstojnosť miliónov ľudských bytostí?
- Stojí za to sa o ňu zo všetkých síl usilovať. Ale zabíjať? Nie. Vojna sa podľa mňa nedá ničím ospravedlniť. Pozrite sa okolo seba. Pozrite sa na plačúce detí, smútiace ženy a prezrite si dokaličené a znetvorené telá ich manželov. Pozrite sa na hociktorý cintorín tu na juhu alebo na severe. Vojna problémy nerieši, vojna ich vytvára.
- Takže vám neprekáža, ak ľudia budú naďalej vlastniť otrokov? Len aby sme sa vyhli neblahým následkom vojny, ktorá by tomu urobila koniec?
-Sám viete, že v tejto vojne nejde o otroctvo. Keby to tak bolo, váš prezident Lincoln by nariadil prepustenie všetkých otrokov, hneď ako vypukla. Vojna už trvá dlhšie než rok, a nič také sa zatiaľ nestalo.
- No stane sa.
- Tak či tak by k tomu došlo. Do piatich, možno do desiatich rokov. Otroctvo všade na svete zaniká. Jednotlivé štáty ho postupne zakazujú, a ľudia ani nemusia medzi sebou bojovať. Ale nenávisť, ktorú táto vojna zasiala medzi ľuďmi, bude pretrvávať ešte ďalších sto rokov alebo aj viac.
"Je to zvláštne. O zabíjaní nikto nehovorí. Večer pred bitkou sa niekedy rozhovoríš o smrti, píšeš blízkym sentimentálne listy pre prípad, že by si naozaj zomrel, a kamarátom nasľubuješ možné i nemožné, ale nikdy nehovoríš o zabíjaní, o tom, že niekomu vezmeš život, zastrelíš ho s jednoznačným úmyslom ukončiť jeho existenciu. Všetci sa modlíme k jednému Bohu, odriekame rovnaké slová a žiadame o rovnaké veci. Nedáva to zmysel, no o zabíjaní sa proste nehovorí. Aj tak neviem, čo by som vlastne povedal.
"Povedal by si, že to príšerne bolí. Bolí to, keď vidíš, ako v niekom vyhasne život. Vidíš ten zmätok, bolesť a úžas a vieš, že to je tvoje dielo. Nadovšetko to bolí."
Mlčky prikývol a s nevidomými očami ostal hľadieť na prekrásne zazelenané yorkshirské kopce.
Láska nie je hra. Nie je to ani pocit, i keď sú pri tom zapojené city. Rozhodne to nie je iba šťastie, ale ani sex. Láska je spojenie dvoch bytostí, spočiatku je to len príťažlivosť, ale neskôr sa to premení na čosi hlbšie. Je to rozhodnutie mať rád istú osobu, nech sa deje čokoľvek, a dovoliť jej, aby aj ona mala rada jeho. Je to rozhodnutie urobiť toho druhého šťastným a aj sám byť šťastný. Láska nie je majetníctvo, ale nie je to ani obeť. A nie vždy prináša šťastie. Často je s ňou spojené veľa bolesti, najmä keď milovaná osoba trpí a človek sa cíti bezmocný, nevie jej pomôcť. O to v živote v skutočnosti ide. Je to otvorenosť, dôvera a zraniteľnosť. (M. Balogh)
Podliaka ako ja má vraj spasiť láska dobrej ženy?
Nikdy... lebo taká dobrá žena, aký som ja zlý,
sa zatiaľ nenarodila.