Život sa zdá...
... Život sa zdá taký jednoduchý, kým je človek mladý, však? Dobro a zlo, čierne a biele - jasné protipóly, medzi ktorými nie sú nijaké odtienky. Ale ako človek starne, zrazu všetko akoby malo rozličné odtiene. Ako môžeme vedieť, čo je dobro a čo je zlo, čo je správne a čo je nesprávne?
Usilujem sa nemať predsudky. Usilujem sa iba ľúbiť - je to jednoduchá predstava, hoci láska nie je jednoduchá. Možno to znamená iba toľko, aby človek prijal ľudí takých, akí sú, aby rešpektoval ich rozhodnutia a cítil ich bolesť.
... Je to v ľudskej povahe. Nikto, kto sa dožije dospelosti, pred tým neunikne. Dokonca ani deti. Ale podstatné je to, čo urobíme s bolesťou, či dovolíme, aby formovala našu povahu, konanie a vzťahy. No život nie je len pochmúrny. Človek nesmie dopustiť, aby ho pesimizmus a cynizmus dotlačil do hlbokej skľúčenosti. Treba si užiť aj radosť. Veľa radosti.
Budeš šťastný/-á ?
... Štastie je iba slovo. Tak ako láska. Existuje na ne veľa definícií a všetky sú presné, ale ani jedna nevystihuje všetko.
- "Ste šťastná?" - "Som vydatá dáma, nie stará dievka. Mám zabezpečenú prítomnosť aj budúcnosť. Zakúsila som, aké je to v manželskej posteli. Možno čoskoro, v najbližších mesiacoch, splodím dieťa. A možno po prvom dieťati prídu ďalšie. Sľúbili ste, že mi budete prejavovať úctu a zdvorilosť, a sľub ste dodržali. Sľúbili ste mi pokojný domov na vidieku a dali ste mi aj ten... Prečo by som nebola šťastná?" Zatvoril oči. Uvedomuje si, že neodpovedala na jeho otázku - ste šťastná? Uviedla viacero dôvodov byť šťastná, a uzavrela to svojou otázkou: Prečo by som nebola šťastná? Ale mala pravdu, skutočne neexistuje uspokojujúce zhrnutie slova šťastie. Všetky definície, alebo skôr pokusy dať tomu slovu význam, sa len točili okolo prázdneho stredu, jadra nedefinovateľného ničoho. Ako chlapec veľmi dobre vedel, čo je šťastie, nepotreboval na to slová, a sebaisto, neomylne sa k nemu uberal. Vtedy to preňho znamenalo, že robil to, čo pokladal za správne, navzdory všetkému. Šťastie znamenalo dosiahnúť vznešený cieľ vďaka námahe svojho tela, mysle a vôle. Šťastie bolo spojené s istotou. Pochabý idealista! ...
"Bol som naivný blázon", vyhlásil. "Zdalo sa mi, že boj za správnu vec je čosi úžastné - dulce et decorum est pro patria mori - a podobné nezmysly. Je sladké a správne položiť život za vlasť. Ale na vojne nie je nič sladké ani správne. Dôstojníci sú márnomyseľní, leniví, skorumpovaní a často krutí. Radoví vojaci sú spodina, ktorá vyšla z anglického väzenia. Bitky sú šialenstvo, chaos, krv a vnútornosti, dym a krik. A keď je po všetkom, človek sa podelí o fľašku vody či alkoholu s nepriateľom rovnakého postavenia, a pritom ráta mŕtvych a ranených na svojej strane - akoby to bola len príjemná hra ako kriket."
Všetci máme právo na svoje ideály. Väčšina z nich nie je sama osebe správna ani nesprávna.